reklama

Červená loptička

Keď na mňa príde obava z príchodu jesene, ako píšem v predchádzajúcom článku, začnem myslieť na Vianoce a začnem sa tešiť :-) Veď nevadí, že dni budú kratšie, že bude mokro a sivo, že stromy budú holé a tráva zožltne a štebotavé vtáctvo odletí na juh, alebo na dlho zmĺkne...Veď niekde na konci tej "jesennej depresie" prídu najkrajšie sviatky roka - Vianoce. Budem mať Vianoce :-) A pri týchto myšlienkach sa mi aktivovali aj tie, týkajúce sa malej červenej loptičky...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Minulé Vianoce som bola prvý krát na vianočnom večierku v našej práci, veľmi som sa tešila, lebo to bol môj prvý vianočný večierok v pracovnom prostredí, tešila som sa na vnesenie niečoho neformálneho a pomarančom a škoricou voňajúceho do našich formálnych vzťahov. No a zábavu predpovedal aj navrhnutý spôsob obdarúvania sa: "každý prinesie zabalený darček, ktorý sa označí číslom a potom budeme losovat" a tváriť sa záhadne, aby nikto nevedel, od koho ten darček má(dosť ťažké vymyslieť univerzálny darček, ktorý si môže vybrať ktokoľvek z vekovo, záujmovo aj vkusovo tak rôznorodej skupiny)Verím ľuďom a verím aj ich túžbe obdarovať tých druhých niečím čo im spraví radosť. A verím, že aj náš šéf, múdry a citlivý človek sa zamyslel nad tým, aký darček by bol tým najlepším a zároveň najvhodnejším pre kohokoľvek, kto si ho vyberie. A tak, keďže sme organizácia, v ktorej každý trávi nejaký ten čas za počítačom, rozhodol sa dať okrem iného do našej vianočnej tomboly aj malú červenú loptičku, vyzerajúcu ako loptička pre deti, ale inak efektívnu kancelársku pomôcku, určenú na precvičenie si stuhnutých prstov. Naozaj praktický a univerzálny darček.Na nešťastie si ho vylosovala kolegyňa, ktorá sa už pred vianočným večierkom obávala, že si zase vyberie nejakú "somarinu" a pripomenulo jej to všetky nepríjemné zážitky, keď sa jej nedostalo to čo si zaslúžila, čo naozaj chcela, keď ona "dala tak veľa a nedostala nič" až prešla k mračeniu sa na celé to šaškovanie okolo Vianoc a nevďačný celý slovenský národ.....Jasné, že "vylosovaná" loptička sa jej zdala zbytočná, "veď už nemá malé deti" a potvrdilo sa jej, že je proste smoliarka a že nemá zmysel myslieť si, že by mohla mať v niečom šťastie.Moje deti, ktoré boli tiež na večierku podvedome len čakali na príležitosť, kedy ju tá skepsa z nesplnenej vianočnej túžby prejde a "posunie" svoj darček do vhodných rúk. Tak sa aj stalo, deti zažiarili a už loptička lietala po miestnosti a bola donekonečna naháňaná a prehadzovaná a tým dvom upoteným deťom sa zdalo, že je to „najsuprovnejší" vianočný večierok. Sem tam ju stratili, potom zase našli a tak dookola. Loptička na čas zmizla, možno v záplave ďalších darčekov a všelijakých hier, keď sa proste veci "zapatrošia" Sem tam sa objavila a zase lietala po našom byte a ohrozovala vystavený porcelán.Celú jar niekde prespala, blížil sa Medzinárodný deň detí a my sme s kolegyňami v práci vymýšľali na tento deň program pre nevidiace a slabozraké deti. Oslava MDD sa mala niesť v duchu cirkusového predstavenia. A kto sa zase neprikotúľal? "jasné, zíde sa...veď v cirkuse sa žongluje....", ale do tvorby cirkusového programu sa zamiešala aj improvizácia, a červena loptička skončila na nose našej hlavnej hviezdy dňa detí šašice FLRLI- LRLI a bol to nos, ktorý "nesedel celý čas na nose", ale mohol aj kolovať medzi zúčastnenými deťmi, ktoré si ho so záujmom a svojim "hmatovým zrakom" vyhmatali a predstavili, niektoré dokonca aj ovoňali. Môj brat Vilko, ktorý sa tiež oslavy zúčastnil sa stihol zamilovať do šašice FLRLI - LRLI, ale to len preto "že je s ňou sranda...:-))) a potichu sa po skončení osláv spýtal či si ten červený nos môže nechať, ako pamiatku na ten deň.Nachvíľku sa mi zdalo, že sa kotúľanie loptičky v mojej blízkosti zastavilo...úplne mi vypadla z myšlienok. Len keď som po pár týždňoch v jednu letnú noc, bola skontrolovať moje deti či už spia a bol u nás aj môj 12 ročný brat Vilko a v tej tme som videla že niečo drží v ruke a bola to tá malá červená loptička, ktorá pre neho ešte nestratila to čaro. A vtedy mi to došlo....Stačí taká maličkosť, akou je malá loptička a človek si uvedomí, že nič na tomto svete nemôžeme vnímať čierno-bielo, alebo červeno-guľato- pre každého, aj taká malá, "jednoznačná" vec, akou je malá červená loptička znamená niečo úplne iné a vyvolá v ňom úplne iné predstavy a pocity. Čo potom zložitejšie "veci"- emócie, zážitky, prežívania. Nesúďme a nehodnoťme preto veci, lebo nám sa zdajú také a také a my s nimi máme práve také a také skúsenosti. To čo je pre niekoho sklamaním, je pre druhého radosťou, to čo by niekto dal, by druhý ani "nepodal", to že sa niečo kotúľa do kúta, neznamená že je odkopnuté, ale "stredobodom záujmu", to čo je pre niekoho malé, je pre druhého veľké, to čo je pre niekoho jasný symbol hneď ako to zbadá, si druhý musí overiť hmatom a preto skúsme väčšmi rozumieť ľuďom a ich rôznorodému prežívaniu, rozdielnych názorov a rozličným skúsenostiam. Veď preto je tento svet taký zaujímavý, že je rôznorodý...

Miroslava Luptakova

Miroslava Luptakova

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu