Slovenská pošta

Autor: Miroslava Luptakova | 1.6.2012 o 0:52 | (upravené 1.6.2012 o 1:18) Karma článku: 9,40 | Prečítané:  1211x

Máme viacero možností, ako si nostalgicky zaspomínať na socialistické časy. Stačí si pozrieť nejaký český film z toho obdobia, zorganizovať v obci prvomájový sprievod, vytiahnuť z pivnice nejaké relikvie. Všetko to síce dýcha akousi zatuchlinou, sivotou, stojatou vodou, ale tým, že je to niečo z nášho detstva, mladosti, a tým, že nás to už nejako výrazne, priamo neohrozuje, môžeme si vychutnať aj ten nádych nostalgie a milých úsmevných spomienok. No sú miesta, kde je závan socializmu niečím ťažko pochopiteľným a rozhodne žiadnym druhom nostalgie nevyžiadaným. Teda, iba ak by vám, fakt k životu, niečo z tej doby zúfalo chýbalo....Takým miestom, kde niečo z tej doby zaručene nájdete sú pre mňa niektoré pobočky Slovenskej pošty.

 

Slovenská pošta žije intenzívnym životom od rána do večera, takže ten závan socializmu tam neostal, alebo nevzniká preto, že tam, ako sa hovorí, skapal pes. Aj keď, z nejakých príčin, to tak občas vyzerá. Starým nevkusným papundeklom obité steny, na nich v starých obrazových rámoch visiace oznamy, s prekvapivo aktuálnym dátumom. Zátarasy, zvané prepážky,či priehradky  ťahajúce sa od zeme po strop, s vyrezaným okrúhlym otvorom, do ktorého treba o niečo hlasnejšie zaziapať, aby pani za prepážkou počula a ďalšie malé otvory na prácne prestrčenie zásielok. Veď aj tak je vždy určité malé riziko, že sa tie zásielky dostanú k adresátovi trochu pokrčené, alebo inak znehodnotené, takže by vlastne nemalo vadiť, keď sa pokrčia, kým ich cez ten malý otvor narvete. A nevadí to aj preto, že už keď ste v tejto fáze rvania zásielky cez vyrezaný otvor, tak ste vlastne takí radi, že ste vystáli tú 10 metrovú frontu, že neriešite také malichernosti, ako pokrčená obálka.

Počas státia v tej fronte stíhate ale riešiť všeličo iné. Od otázok, prečo sú tie malé okrúhle okienka otvorené v istej pravidelnej nepravidelnosti. Každé tretie otvorené, otvorené hlavne to, ktoré väčšina prichádzajúcich nepotrebuje, každé druhé označené nápisom na zohnutom papieri: „Použite vedľajšiu priehradku“. A vždy sa nájde aj jedno s označením „Univerzálna priehradka“, v ktorej však vybavíte len nejaké špecifické záležitosti, ktoré ste zatiaľ na pošte nikdy v živote neriešili, lebo vás v nej vždy odporučia na „kolegynku vedľa“. Kolegynka vedľa je ďalšia záhada, ktorú môžete stojac vo fronte riešiť. Prečo sa tam za priehradkou, pri takom počte verne čakajúcich klientov,  potí sama. V pozadí tri iné kolegynky, stojace okolo kopírky, riešia nejakú poštovú záhadu. Vonku kopec zúfalých nezamestnaných, ale pani na balíkovom vždy len sama. Býva mi jej ľúto – ustaraná, zúfalá z rastúceho radu, no trénujúca výraz tváre, že ona za to nemôže, čo zrejme ani nemôže, štvaná pocitom strachu, že niekto sa spýta niečo navyše, čím priamo úmerne narastie dĺžka stojacej fronty ľudí. A to ešte nehovorím o takejto pani na balíkovom, alebo inom oddelení, v procese zaúčania sa. Skladá skúšky, možno praktickú časť pohovoru priamo za sklom priehradky a tie tri panie pri kopírke jej nepošlú ani len malý ťaháčik.

Keď ste veľký optimista, nájdete na pošte aj závan novej doby. Veľké LCD monitory so spotmi prezentujúcimi kvalitu poskytovaných služieb na pošte. Pri ich sledovaní (času na to máte dosť) ste oboznámený s inováciami, ktoré pošta, pre svojich klientov pravidelne zavádza a vy sa ocitáte vo svete, kde vaše pohodlie, potreby a požiadavky sú pre zamestnancov každej pobočky pošty prioritné a možno vás chytí nadšenie z novátorského prístupu, precízneho marketingu, ste hrdý, že ste klientom tejto inštitúcie. Nekazte si tento pocit pomyslením na to, že klientom ste hlavne v čase, keď hľadíte na spot a pristúpením k okrúhlemu otvoru na priehradke, sa stávate „pani zlatou“, „mladým pánom“, či dokonca „mojou peknou...“ Kým nie ste na rade, neodtŕhajte zrak od monitora s pekným spotom vo farbách pošty. Chápem, ak sa to nepodarí...Scéna, ktorá sa každú chvíľu odohrá vo vedľajšom rade a ktorej iniciátorom je pani čakajúca na vyplatenie dôchodku, obviňujúca celý poštársky svet, že už trištvrte hodinu čaká v rade, je strhujúca. Aj teatrálnosť odchodu pána podnikateľa, z rovnakého dôvodu, stojaceho za vami stojí za pozornosť. Nervózne prešľapovanie, vzdychanie, spoločné soptenie a podozrievavé sledovanie každého votrelca, ktorý sa obšmieta okolo okienka, s nekalým úmyslom získať podací lístok, a je podozrivý aj pre pani za priehradkou. Čo sa nepostaví do radu a nepozrie si spot, tak ako ostatní slušní ľudia, zaháňajúci sledovaním spotu spomienky na čakanie na banány či mäso v osemdesiatom treťom?.

Ale zase, hovorím si, stále sa vracajúc k spotu na monitore, že tie inovácie určite prebehli, niekto šikovný ich predsa vymyslel a zaviedol do praxe. Svedčia o tom všetky tie nové tlačivká, nálepky, skenovacie zariadenia, zmenené tarify a aj tie aktuálne dátumy zarámované v starožitných rámoch na stenách. Niekto tam vzadu, v útrobách pošty naozaj je, vymýšľa a transformuje, zavádza zmeny v prospech nás, klientov. Vie čo je marketing, proklientské správanie, prieskum trhu, či spokojnosť zákazníkov, zaviedol tie typické farby a logo pošty a záleží mu na celkovom chode, ja tomu fakt verím. Jediná chyba bude len v tej zátarase, zvanej priehradka, vystavanej od zeme po strop, z nepriestrelného, dobre tesniaceho a protihlukového  materiálu. Inovácie cez ňu proste nemajú šancu preniknúť. Ani vyrezané otvory v skle a dreve nestíhajú prepúšťať vlny tých inovácií. A tak, ako ja pchám a krčím svoju zásielku cez ten otvor v dreve a kričím cez otvor v skle, že „prvou triedou poprosím“, tak sa mi cez ten otvor vracia pokrčený inovatívny zámer pošty a ústretovosť pracovníčky sa krčí na znechutenosť. Bude to tými prepážkami, že držia socíkovský nádych v poštových halách. Na ich zbúranie, či prestavanie, alebo malé "odvzdušnenie" nie je čas ani priestor, veď kedy a ako, keď v radoch od rána do večera stoja ľudia a tlačia sa na tie prepážky, Renovácie takéhoto rozsahu boli plánované na inú päťročnicu a tak zatiaľ pre kladné a plynulé vybavenie svojich pohľadávok na poštách, nespúšťajte zrak z monitora namontovaného nad vašimi hlavami. Páni poštári predsa nie sú cestári, aby vám komunikáciu opravovali počas najväčšej premávky, za bieleho dňa, aj keď ste ohľaduplným spôsobom prišli na to, „v čem udělali soudruzi z pošty chybu.“ Buďme trpezliví a zhovievaví a možno budú ďalšie poštárske päťročnice pre nás milým prekvapením...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?